Rehák Štefečeková vybojovala pre slovenskú výpravu prvý cenný kov na
hrách v Tokiu. V rovnakej disciplíne získala striebro v roku 2008 v
Pekingu i v roku 2012 v Londýne. "Zajtra ráno znova vyjde slnko a
čaká nás tréning v mixe. Ale to, že som zlatá, tu zostane navždy. Veľmi
sa teším, že som už telefonovala domov s mojimi chlapmi a myslím si, že
majú pekné ráno, keďže už o ôsmej pijú šampanské a tešia sa. Je radosť
robiť ľuďom radosť. Deti boli ešte ospalé, ale starší syn sa tešil. Ale
mne už včera posielali motivačné videá. A aj som už pred finále písala
mužovi, že nech sa stane hocičo, najväčšie zlato už mám doma," uviedla slovenská reprezentantka po pretekoch.
V šesťčlennom finále trafila Rehák Štefečeková 43 z 50 terčov a v novom systéme súťaže stanovila olympijský rekord. "Bolo
mi to také smiešne. Janka Špotáková je moja najvernejšia fanúšička a
prechádzala tu so mnou každú jednu položku. Vždy bola niekde na boku a
ukazovala mi rôzne srandovné posunky, aby ma udržala v strehu. A keď som
minula ten piaty terč, tak som si povedala, že 'wau', tu sa dá aj
pochybiť. Ale vedela som, že nejaké chyby prídu. Tešila som sa hlavne z
toho, že po tej chybe neprišli ďalšie dve, tri, štyri, tak, ako to ja
obľubujem. Takže som rada, že sa mi to podarilo udržať. Pre mňa to bolo
veľmi dobré finále."
Slovenská reprezentantka postúpila do finále z prvej priečky v novom
svetovom rekorde 125 bodov. Ako prvá strelkyňa v histórii dosiahla v
eliminácii maximálny nástrel a prekonala výkon 123 Fínky Satu
Mäkeläovej-Nummelovej z marca 2019. "Ja som si po kvalifikácii
povedala, že mi už nikto nezoberie svetový rekord a keď ho aj niekto
vyrovná, tak stále tam bude moje meno. Pre mňa to bolo podstatné. Ja som
od finále nemala očakávania, len som si hovorila, aby som nerobila nič
inak, ako v kvalifikácii," uviedla Rehák Štefečeková.
Slovenská olympionička sa vo finále tešila zo zlata predčasne, no potom musela trafiť ešte raz: "Ja
som to mala inak spočítané, už pred predposledným terčom som si
myslela, že už som olympijská víťazka, ale až keď som dostrieľala, som
videla, že to bolo len o jeden terč. Ani tréner sa hneď netváril tak, že
som už vyhrala. Preto som sa sústredila na to, aby som trafila posledný
terč. Ale ja sa nikdy neteším dopredu, u nás to je zradné."
Čerstvá olympijská víťazka sa tesne po pretekoch ešte neoddala emóciám,
slzy šťastia sa jej liali po tvári až na medailovom ceremoniáli. "Je
to skvelý pocit, ale sú to také isté preteky ako aj iné, len mediálne
známejšie. Ja viem, že to znie čudne. Ale som rada, že som potešila ľudí," dodala na záver čerstvá olympijská víťazka.